myweblog

Dnes (5.1.2004) som si tesne pred obedom zapol televízor. Ani som veľmi nevnímal o čom sa hovorí, keď tu zrazu ma niečo upútalo. Ticho. Najskôr som si myslel, že vypadol zvuk, ale po preklikaní niekoľkých kanálov som prišiel na koreň celej veci. Väčšina televízii v Európe mala minúty ticha za obete povodní v Juhovýchodnej Ázii. Chvíľu som na to pozeral a potom som si povedal, že prepnem na niektorú našu stanicu, že či aj oni sa pridali. Ale kdeže. Naše televízie, prinajmenšom súkromné, nemali pravdepodobne ani predstavu. A tak ďalej pokračovali vo svojom programe. Trochu ma to zaskočilo. Keď televízie, ktoré majú určite viac divákov ako naša Markíza či Jojka nemajú problém na pár minút prerušiť program, aby si uctili obete katastrofy, prečo nie my? Vedieť o tom určite vedeli. Aj keby v tom čase nemali ani jedného diváka. O to tu predsa nejde. Niektorí naši riaditelia televízii by si mali uvedomiť, že nejde o ich žabomyšie vojny o niekoľko divákom. Kvôli tomuto by ich určite nestratili. Niekedy sa treba vedieť povzniesť nad takéto veci a treba bojovať za spoločnú vec. Ale ako vidím niektorím to ešte chvíľu bude trvať kým si to uvedomia...